Tak tento príbeh asi nemá ani začiatok ani koniec, neviem kedy sa presne čo stalo v mojom vnútri a kedy sa veci pohli smerom akým sa hýbu. Začnem teda asi od doby, kedy som začal vnímať, že niečo okolo mňa, niekto je a že každý má sexuálne potreby.
Aby som nezačal úplne s kraja, začnem od doby kedy mi bolo 12 rokov. Mal som veľa kamarátok, chodil na skôr dievčenské krúžky v škole a neriešil som, či by som mohol byť inak orientovaný, alebo či vôbec niečo také mohlo existovať. Vždy som si predstavoval, že budem mať rodinu a usporiadaný život, 3 deti a psa. Tak to bolo. V tom čase keď už som vnímal seba samého, že mám penis a nie je len na cikanie, som ako každý mladý muž zbadal význam dokumentárnych snímkou zo zvieracej ríše (porno). Nejako som prirodzene inklinoval k pozeraniu sa na samčiu časť pozorovanej „zvery“ pri párení. Netrvalo dlho a zrazu som sa prichytil pri pozeraní sa len na gay porno. Nebral som to ako zlú vec. Hovoril som si, že si môžem robiť, čo chcem a raz budem mať tak či tak ženu, deti a psa.
Školu som mal rád, ale zároveň, som ma sám zo sebou problém, nakoľko som bol dieťa od svojej podstaty väčší a s obezitou. Takže som sa nejako neohliadal nad tým či budem mať dievča alebo nie, ale zároveň ma trápilo, že niektorí stredoškoláci vzťah majú a ja nie. Takto sa to tiahlo po roky. Bol som ten ukrivdený a zahladený do seba a s kamarátmi (chlapcami) som nevychádzal. Zlom prišiel v predmaturitnom ročníku, kedy som rapídne schudol a bol som sám, zo seba rád a hrdí. A to sebavedomie, ktoré som získal naberalo neskutočné obrátky. Chcel som veci skúšať, cítiť, vnímať a milovať sa s niekým. Mam som 17 rokov a vedel som čím ďalej tým viac, že chcem niekoho mať. Skúšal som to na dievčatá v škole a na chalanov na internete a začal som si stále uvedomovať, že fyzicky ma priťahujú chalani a že s dievčaťom to bude o tom aby som bol v živote šťastný a mal rodinu. Stále som nad tým rozmýšľal.
Začínal som si predstavovať, aké by to bolo nemať rodinu a byť v živote bez nej a cítiť samotu a prázdnotu, že tu po sebe nič nezanechám (som navyše jedináčik). Chcel som sa rozhodnúť na základe prírody, chcel som vedieť, či z fyziologického hľadiska môžem mať deti (v 6 rokoch som podstúpil operáciu, pri ktorej bolo možné, že prídem o jeden semenník, našťastie sa tak nestalo). Tak som sa z čista jasná chcel presvedčiť o tom a tak som sa rozhodol, že za zámienkou toho, že chcem zistiť či operácia nenechá následky, som navštívil urologickú ambulanciu. Určenie plodnosti sa zisťuje tzv. spermiogramom a vyžaduje týždennú absenciu, aby sa dalo správne určiť aký sú moji plavci. A úprimne nikomu v 18 rokoch tento stav neželám 😀 ( 2x som sa preobjednával). Počas toho týždňa sa moja „nadržanosť“ stupňovala, bavil som sa s chalanmi o sexe, chcel som to skúsiť!!
V deň odberu – po ňom, keďže jednorazovka doma nestačila, som sa z čistej nadržanosti rozhodol vyspať s jedným kamarátom a tak sa aj stalo. Po dvoch dňoch som sa dozvedel, že z fyziologického hľadiska som úplne v priadku a deti mať môžu a trochu ma to mrzelo, lebo ak by som nemohol mať deti tak by som nemal problém so sebou samým, ale prestal som to tak vnímať. Prvý dojem som mal taký, že to nebolo také hrozne ako som si myslel. Nezradil som nikoho, aj keď som si hovoril, že prvý sex budem mať s dievčaťom. A skutočne som začal vnímať, že sex je skvela vec. S kamarátom som sa stretol na ďalší týždeň a zopakovali sme si to. Na nešťastie v ten daný týždeň som prišiel o jedného člena svojej rodiny a veľmi sa ma to dotklo a uzavrel som sa do seba a kamaráta som už nikdy nevidel. Počas doby mojej úzkosti si našiel priateľa a zranilo ma to, tak som na to zanevrel a neriešil som veci ohľadom chlapov.
Ďalší zlom prišiel po pol roku v októbri, kedy som nastupoval do prvého ročníka na vysokej škole. Zahľadel som sa do niekoho a nejako sa spojili dve veci a boli sme spolu. Ten človek nestál o vzťah, ale ja už áno. Veľmi ma to zranilo a stále som plakal a zároveň si uvedomoval, že by to mohla byť moja reálna cesta. V plači sa ma mama spýtala, čo mi je a čo sa deje. Stále som hral, že ma nechalo dievča a pod. Až na konci môjho hysterického záchvatu som povedal, že to bol chlapec. Reakcia mojej mami bola, že nikdy nebude mať vnúčatá. V tej chvíli sa vo mne niečo zlomilo a vykričal som jej, že je neuveriteľne sebecká. Uvedomil som si, že to čo sem robil s chlapcami, je to, čo mi prišlo, že je správne. Uvedomil som si, že nikdy nebudem skutočne šťastný so ženou, lebo by som jej nedokázal 30 rokov klamať aký v skutočnosti som. Nedokázal by som to asi ani mesiac! Nevedel by som splodiť dieťa a pozerať sa akoby ma žena opustila, lebo sexuálne by to nikdy nefungovalo a obaja by sme boli zranený a bola by to moja vina, lebo som nedokázal byť voči sebe úprimný. Taký život by ma neurobil šťastným!
Ako som povedal, moja mama svojim výrokom niečo zlomila! Hľadela svojho… A pozrel som sa na seba a povedal som si, že človek musí byť z časti sebecký, aby si dokázal v živote uvedomiť ako bude šťastný napriek tomu, čo hovoria iný, či chcú iný. Byť tým čím chcem byť je pre niekoho sebecké. Nájdem veľa ľudí, ktorý nechápu, že taký som ja a že iný už nebudem. Ešte v ten istý deň som napísal najlepším kamarátkam aký som a zobrali to úplne skvele a veľmi nás to spojilo. Ako som sa dozvedel, každé dievča chce gay kamaráta. Mamina to zobrala nakoniec skvela a je už s tým zmierená.
V novom živote v inom meste na univerzite som už bol voči každému otvorený a nikto s tým nemal problém. A tak si žijem, nemám s tým problém, viem že žijem správne a viem, že sa na seba môžem pozrieť v zrkadle, lebo nikoho neklamem a nikoho klamať nebudem. Aj keď nebudem mať deti, netrápi ma to. Som taký aký som a niekto vie prečo to tak je. Viem, že je niekto iný taký na svete a je stvorený len pre mňa a s ním budem šťastný. Bude to muž.
Michal
